Autor je evanjelický teológ
Pripomíname si 70. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Je zvolaním svedomia ľudstva. Zrodilo sa po jeho vytriezvení z opojenia nacionalizmom a populizmom. Vtedy niekoľko predvídavých ľudí primalo svetové spoločenstvo, aby spoločne vykríklo: Bože, čo sme to vykonali!
Ako je možné, že sme sa nechali ovládnuť démonom nadradenosti? Kto nám nalial do sŕdc jed pýchy a hnevu, aby sme odrazu vo svojich susedoch a v priateľoch videli príčinu našich problémov?
Čím sme si ospravedlnili to, že sme iných ľudí nemali za nič a boli sme ochotní zbaviť sa ich? Kto nám pomiatol myseľ, že sme tlieskali a volali na obdiv masovým vrahom?
Odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky o tom, ako predísť vojnovým tragédiám globálnych rozmerov, je vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv vyjadrená celkom jednoducho: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach.“
Formulovaním a deklarovaním tohto princípu svetové spoločenstvo ľudí pomenovalo vznešený ideál. Pomáha prekonávať našu živočíšnu väzbu na rodinu, kmeň, náboženstvo, národ či rasu.
Práve v ich mene sa totiž tak ľahko nechávame opantať strachom a nenávisťou voči iným skupinám ľudí. Je to potom už len otázka šikovnosti populistov, ako plasticky dokážu nakresliť obraz skupinového nepriateľa.
