Plavčanova reforma vzdelávania sa po jeho odstúpení stala Lubyovej reformou. Odvtedy sme o pláne Učiace sa Slovensko veľa nepočuli. Akurát toľko, že ministerka materiál, ktorý vypracúvala expertná skupina zostavená jej predchodcom, označila za nerealizovateľný.

O čo menej sú národniari slušní (kauza eurofondy, transformácia SAV) a odborní (stopené Učiace sa Slovensko), o to viac sú hrdí.
Pod ich kuratelou sa na školstve darí nápadom ako braná výchova, podpora šachu a teraz pribudla folkloristika.
Všetko pekné príspevky medzi voľnočasové aktivity, ktoré isto potvrdia aj to, čo vyskúmali v Štátnom pedagogickom ústave. Že „žiaci sa prostredníctvom tohto predmetu učia úcte a skromnosti, šikovnosti, kreativite, vzájomnej pomoci a rešpektu“.
Takto vraj deti tvaruje folkloristika. Veru, ako každá iná aktivita nepodobná matematike či slovenčine.
Naučiť sa, čo je drumbľa, ako sa tancuje odzemok a že z konope sa skutočne robili plachty aj odevy (toľko hádame, osnovy sme nevideli), je isto prínosné. Dalo by sa to však zvládnuť aj návštevou skanzenu, festivalu remesiel či tanečnej dielne.
A ak to kohosi chytí za srdce, nech sa páči krepčiť do súboru, kde šuhaj či dievka rýchlo zistia, že dnešný folklór je skôr vrcholový šport než nezáväzná hopsačka.