Autor je teológ a spisovateľ
Pred troma rokmi som sa počas návštevy sídla tudorovských panovníkov Hampton Court pri Londýne zúčastnil peknej anglikánskej bohoslužby v hradnej kaplnke, kde podľa historikov vznikla vtedajšia anglická schizma vedúca k rozkolu s Rímom.
Bola neskorá jeseň, ľudia nosili na chlopniach vlčie maky, modlili sme sa za padlých vojakov, za zdravie panovníčky, modlili sme sa za veľkosť Británie a na záver sme sa modlili za padlých lukostrelcov z bitky pri Azincourte, kde Henrich V. v lete 1415 na hlavu porazil výkvet francúzskej ťažkej jazdy vďaka piatim tisícom lukostrelcov s lukmi vyššími ako priemerná výška človeka.
Bitka ukončila zlatý vek stredovekého rytiera, železného transformera na koni. Modlili sme sa s anglikánskou farárkou za padlých, za živých, za dejiny, za ich zmysluplnosť a za budúcnosť v čase, keď sa nepovažoval brexit za žiadnu nebezpečnú tému a už vôbec za dejinný protipohyb.
Brexit ako schizma
Schizmatické vysvetlenie brexitu je zvodné, otvára zaujímavú paralelu s tým, ako sa Henrich VIII. rozišiel s autoritou Ríma.
V podobnom duchu vystupovali počas kampane za odchod z únie aj ľudia z okolia Borisa Johnsona.
Hovorili o obnoviteľnej sláve Commowealthu, ovládnutí oceánov, korzárskej mentalite v službách panenskej kráľovnej. Londýn nezniesol autoritu Ríma a neznesie ani autoritu Bruselu, pretože Jean-Claude Juncker nemá v symbolickej politike veľkých európskych národov miesto pri britskej kráľovnej.