Autor je profesorom na Kolumbijskej univerzite a poradcom generálneho tajomníka OSN pre rozvoj
Zatknutím manažérky firmy Huawei Meng Wan-čou sa administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa dopustila nebezpečného kroku v súboji s Čínou.
Ak platia slová Marka Twaina, že dejiny sa rýmujú, dnešné časy čoraz viac pripomínajú obdobie pred rokom 1914. Podobne ako vtedajšie európske mocnosti, aj dnes Spojené štáty vedú svet do pohromy tým, že trvajú na svojej dominancii nad Čínou.
Kontext zatknutia je nesmierne dôležitý. USA požiadali Kanadu, aby Meng zadržali na vancouverskom letiskou cestou z Hongkongu do Mexika a aby ju potom vydali do Spojených štátov.
Také čosi je takmer vypovedaním vojny čínskej manažérskej a podnikateľskej komunite zo strany USA. Tento takmer bezprecedentný krok navyše vystavuje riziku podobných krokov aj amerických manažérov.
USA len výnimočne zatýkajú vysokopostavených biznismenov, či už amerických alebo zahraničných, pre podozrenia zo zločinov páchaných ich spoločnosťami. Manažérov zatýkajú skôr pre osobne spáchané zločiny (sprenevera, korupcia, násilie) než pre činy ich firiem.
Finančnú riaditeľku Huawei prepustili na kauciu Čítajte Začnite od seba
Áno, manažéri by mali niesť zodpovednosť za konanie ich spoločností, a to vrátane trestnoprávnej. Ale otvoriť túto prax zatknutím poprednej čínskej manažérky namiesto desiatok Američanov s podobným profilom je dychberúcou provokáciou čínskej vlády, podnikateľskej komunity a verejnosti.
Meng je obvinená z porušenia amerických sankcií voči Iránu. Uvažujme však nad jej zatknutím v kontexte množstva amerických či zahraničných spoločností, ktoré porušili americké sankcie voči Iránu či iným krajinám.
Napríklad JP Morgan Chase v roku 2011 zaplatil na pokutách za porušenie amerických sankcií voči Kube, Iránu a Sudánu 88,3 milióna dolárov. Lenže Jamieho Dimona neodvliekli z lietadla a nedali do väzby.
A JP Morgan Chase rozhodne nebol jedinou firmou porušujúcou sankcie.
