Autor je umelec a publicista
Žlté vesty prinášajú množstvo zaujímavých otázok. O vzťahu medzi sociálnou spravodlivosťou a ekologickými výzvami 21. storočia, o konzumnej spoločnosti a chudobe, o pocite nespokojnosti či predstave, akú majú rozvinuté spoločnosti Západu o vlastnej budúcnosti.
Spôsob, akým sa u nás udalosti, ktoré niektorí opisujú ako najväčšie európske hnutie odporu od roku 1968, premietli do diskusií na sociálnych sieťach, však poukazuje ešte na niečo iné. Je to ďalší dôkaz o tom, ako polarizácia spoločnosti zužuje priestor pre zmysluplný spoločenský dialóg a diškurz.
Akokoľvek mnohorozmerný a zložitý môže byť určitý fenomén, sociálne siete z neho dokážu s neuveriteľnou efektivitou vytvoriť čiernobielu bezobsažnú hmotu, ktorú nalejú do vopred pripravených plytkých foriem.
Najmä, ak sa témy, ako to bolo aj v prípade žltých viest, neobyčajnou rýchlosťou zhostia dezinformačné médiá a konšpiračná scéna.
Rovnakí ľudia, ktorí ešte nedávno s dešpektom šírili alarmistické videá, na ktorých nevďační migranti vyvolávajú nepokoje v uliciach francúzskych miest, zrazu začali obhajovať právo francúzskeho ľudu na podpaľovanie áut a rozbíjanie výkladov.