Protesty, ktoré pred pár dňami spustilo ohlásené rozšírenie nadčasov (Maďari budú robiť v sobotu, kričí opozícia), vidia niektorí pozorovatelia ako opakovanie situácie, ktorá Orbána zrodila.
Zátarasy stáli pred parlamentom aj v roku 2006, keď sa ulica búrila proti Gyurcsányovým socialistom (oproti našej Gorile šlo o kauzu vo veľkosti makaka).
Maďarská polícia zasiahla proti demonštrantom slzotvorným plynom Čítajte Orbán vtedy nabral silu a ľavica išla dostratena (tam je podobnosť s Gorilou v opačnom straníckom garde).
Teraz sú znovu pred parlamentom a napriek tomu, čo hovorí vláda – vraj sú to len opozičníci a agresívna menšina – demonštrácie spustila najväčšia odborová organizácia.
Tá pozvala na zhromaždenie ešte pred schválením zákona, ktorý rozširuje nadčasy. Vláda v zdôvodnení hovorí o nedostatku pracovnej sily. K tomu sa pridáva aj možnosť pre zamestnávateľov odsunúť vyplácanie týchto nadčasov, ak je treba, až na tri roky.
Zdalo sa, že Orbán si do nákupného zoznamu neliberálnej demokracie môže pridať, čo len chce. Vykopnúť univerzitu ako Lukašenko či prichýliť stíhaného macedónskeho expremiéra Gruevského ako azylanta (!).
Protikorupčná investigatíva zvyškov nezávislého novinárskeho stavu či dokonca iniciatíva Európskeho parlamentu proti maďarskej vláde, toto Orbánovi prechádzalo. Pretože dokázal verejnosti posunúť svoju verziu udalostí. Napokon, má taký mediálny valec, že aj Mečiar by sa červenal.
