Vancouverský ostrov sa Slovensku podobá v zjavných veciach aj v detailoch. Je podlhovastý a tenký, prejsť ho trvá sedem hodín jazdy.
Keď prejdete husto obývané časti, cesty spustnú. Vzdialené časti, teda hornatý sever – ako povedzme na východ od Detvy – je osídlený podozrievavými dedinčanmi, ktorých spôsoby sa tým vašim nepodobajú.
Dnes som zašiel do drevorubačského mestečka Woss (200 obyvateľov aj s priľahlým údolím Nimkish). Schúlené pri železnici a pod mokrými čiernymi útesmi bolo toto miesto do 60. rokov prístupné len po mori.
Naobedoval som sa celkom sám v krčme Šťastný drevorubač, vyšlo ma to na 19 dolárov a nejaké drobné. Podal som obsluhe 25 dolárov a zamumlal, že „to je dobre“, čím som mal na mysli, že zvyšok je prepitné.
Barman zvraštil obočie, zápasilo v ňom zmätenie s hnevom a napokon mi vrátil päťdolárovku. Akoby som mu bol podal vajce. Nie že by nevedel, čo ten predmet je, ale netušil, prečo mu to podávam.
Miro býva sám na malom pozemku v neďalekom meste Sayward. Vyrástol v Bratislave na Kolibe pod vysielačom, no odišiel v roku 1969, keď mal 15 rokov spolu s celou rodinou.
Jeho otca, hlásateľa, vyhodili, pretože povedal vo vysielaní čosi nepatričné.
