Autor je redaktorom Denníku
Mal som pocit, akoby som sa vrátil o dvadsať rokov. Do čias, keď slovenská opozícia a slovenské médiá nadšene informovali o tom, že európske inštitúcie odsúdili, čo sa vtedy dialo na Slovensku.
Rada Európy, Benátska komisia alebo aj Európska únia, ktorá vtedy Bratislavu vylúčila z prístupového procesu do EÚ pre neplnenie kodanských kritérií. Podobne na summite v Madride Slovensko vyškrtli z prvej vlny rozširovania NATO.
Áno, všetky tieto kroky podporili silnejúcu pozíciu demokratických síl na Slovensku a mierne oslabili sebavedomie mečiarovského režimu. Ale k pádu koalície na čele s HZDS to neviedlo. Musela nastať situácia, keď si Vladimír Mečiar k funkcii premiéra pridal funkciu zastupujúceho prezidenta.
Keby nebolo obrovského nadšenia študentov a mladých Slovákov, zjednotenia stredopravej opozície do SDK a následnej dohody so všetkými protimečiarovskými silami, Mečiar by vládol ďalej. Napokon, aj voľby v roku 1998 s 27 percentami hlasov vyhral.
