Autorka je redaktorkou v Deníku
Hamojuna som mala z našich afganských pomocníkov v domácnosti najradšej. Asi preto, že vôbec nevyzeral ako zbojník, bol mierne korpulentný, čo je u Afgancov jeho veku a postavenia nonsens, a usmieval sa na mňa len vtedy, keď mal dôvod.
Ostatní mladí muži v našom dome v kábulskej štvrti Tajmaní zabezpečovali chod celej domácnosti, starali sa o to, aby sme mali čo piť, čo jesť, aby bolo čím splachovať (vodovod ani kanalizácia neboli k dispozícii), aby nás nikto neprepadol, aby sme chodili čisto oblečení a nerobili veci, ktoré sú v Afganistane pokladané za neslušné.
V prípade žien to bolo, napríklad, podávanie ruky cudzím mužským návštevám.
V dome bývalo nás pár Čechov, čo zachraňovali Afganistan a pozorovali, ako sa v krajine západné veľmoci snažia vybudovať základy euroatlantickej demokratickej spoločnosti. Piliere tvrdené tradičným kmeňovým usporiadaním sa ale pod touto úlohou dosť ohýbali.
Už tretí rok som Vianoce trávila v Kábule a ešte sme ich nikdy poriadne neoslavovali a neprepili sa k novému roku.
Afganskí priatelia Vianoce nepoznali, žijú podľa úplne iného kalendára, v ktorom sa začiatok letopočtu počíta od pamätného úteku proroka Mohameda z Mekky do Medíny, čo je rok 621. Odčítať neustále toto číslo od nášho letopočtu je ako za trest. Kým si teda neuvedomíte, že skoro dve miliardy moslimov, ktoré nosí naša planéta, sa pozerá na kresťanov a ich stredobody bytia úplne rovnako ako my na nich - ako na marginálov žijúcich podľa zmäteného kalendára.
Seminár o Vianociach
Rozhodla som sa Vianoce v roku 2004 osláviť po našom, s ohľadom na miestny kolorit. Ideologicky som začala spracúvať mojich milých afganských priateľov asi mesiac pred Štedrým dňom.
Z ôsmich pracovníkov vedel trochu čítať a písať jediný. Ani on ale nezdolal Korán či Hadísy. Tak sme ho na podvečerný domáci seminár pozvali tiež. Prisľúbené bolo premietanie amerického filmu, pretože na prednášku o Vianociach by som nikoho nenalákala.
Nahodili náš generátor, zasadli so skríženými nohami v obývacej izbe a položili si bradu do dlaní, čím dávali najavo tie najväčšie očakávania. K dispozícii som mala tabuľu a kriedu, pomôcky, ktoré sme používali v zapadnutých afganských dedinách na výučbu negramotných žien, a tlmočníka Junusa.
"Začneme Prorokom," povedala som. V tvárach poslucháčov sa blysla nuda. Čakali Základný inštinkt a ja na nich s vieroukou. Na spestrenie som na tabuľu nakreslila postavy pripomínajúce Máriu, Jozefa a dieťatko, okolo pár oviec a kravu. Žiaci sa usmiali. Pochopili. Ježiša poznajú. Je to tiež prorok.
Dokonca vedel viac zázrakov ako Mohamed, podotkol Hamojun.
Ryba, ryža a kola
Prvým orieškom sa ukázal dátum osláv. "Keď bude pekne," navrhol Junus. "Lenže vianočné večery sú typické aj tým, že je pochmúrne, čoskoro tma, v lepšom prípade aj sneží." Namietam.