Autor je teológ a spisovateľ
Tolkien, autor najpremyslenejšej rozprávky všetkých čias, trilógie Pána prsteňov, vo svojej krátkej eseji On Fairy Stories, teda o svete rozprávok, vyjadril presvedčenie, že rozprávky nie sú hriechom a nevedú k zatrateniu.
Tolkien bol príslušníkom katolíckej literárnej menšiny a spolu s básnikom Manleyom Hopkinsom a prozaikom Grahamom Greenom stvoril priestor, kde sa rozprávkové postupy nerozchádzajú s vierou. Naopak, predstavujú iniciačný vstup do sveta tvorivej iracionality, v ktorom má kresťanský vzťah k príbehom významné postavenie.
Tolkien vo svojom texte okrem iného načrtol spôsob, ako máme rozprávky chápať. Nepovažoval ich za nástroj morálií, takých obľúbených v stredovekej literatúre, ktorá ho inšpirovala, ale za spôsob, ako hovoriť o okúzlení svetom a zázračnom pocite zo života.
V televízii samé rozprávky
Vianoce sú obdobím, keď sa o tento životný pocit pokúšame najčastejšie. Psychológia vzťahov, akokoľvek komplikovaná vďaka rodinným stretnutiam, ustupuje a do popredia sa dostáva naša túžba byť očarovaným.
Televízie tejto požiadavke rozumejú tak, že od Štedrého večera až do Nového roku vysielajú takmer iba rozprávky.
No zázračný pocit zo života nie je iba záležitosťou umeleckej tvorby, ale predovšetkým schopnosťou ľudí rozpoznávať znamenia, ktoré nám pripomínajú archaický pôvod nášho sveta a silu, ktorá ho dokáže symbolicky obnovovať.
Túto úlohu mala v minulosti liturgia, jej súčasťou sú náboženské mystériá, ktoré uvádzajú veriacich do sveta vzdialeného od racionality prostredníctvom vypätej predstavivosti. Jej súčasťou je morálne poznanie, podmienené vierou v zázračný rozmer života.
Napriek tomu sa však liturgická skúsenosť, jediný autentický mystický prvok súčasného sveta, nestala súčasťou verejného kánonu a ostáva uzatvorená v chrámoch alebo v literatúre.
Mystický potenciál a vplyv liturgie na moderného človeka vynikajúco opísal predstaviteľ francúzskej katolíckej dekadencie Joris Karl Huysmans v románe Oblat.
Súčasný svet dokáže len veľmi zriedkavo ponúknuť porovnateľný pocit očarenia a navyše ho k svojej existencii potrebuje čoraz menej. Rozprávky sa preto stali nositeľom presne toho druhu zázraku, ktorý v minulosti patril výhradne náboženstvu.
