Na niektoré veci sa môžeme spoľahnúť aj v týchto tekutých časoch, keď už zdanlivo nikto nič negarantuje. Napríklad voda bude vždy mokrá, František Mikloško bude kandidovať za prezidenta a vláda so Smerom zásadne urobí niečo rozumné až potom, čo vyčerpá všetky ostatné možnosti. Ako ilustrácia poslúži prevádzkovanie bratislavského letiska.
V roku 2006 Ficova vláda privatizáciu letiska stopla. Teraz ho ponúkne na prenájom Čítajte Fico nám dvadsať rokov rozpráva, že nič privatizovať netreba a štát vie byť aj dobrým správcom majetku. Preto pred dvanástimi rokmi zrušil už takmer uzavretú privatizáciu letiska (umožnil mu to Protimonopolný úrad, ktorému sa nepáčilo, že by bratislavské letisko riadili z Viedne) a pustil sa do práce.
Po viac ako desaťročí azda môžeme hodnotiť: pre krízu a výstavbu terminálu z vlastných peňazí je letisko dlhoročne v strate, ktorá v súčte prekonala pekných päťdesiat miliónov eur, vybavuje jeden let za hodinu, lietajú z neho prakticky len nízkonákladovky na béčkové letiská a ani ten nový terminál nie je prispôsobený na prestup.
