Pozoruhodnosťami, že odkiaľ až kam sa za dva roky posunul, sa v chaotickosti chvíle brexit priam prehýba. Dráme, ktorá dnes zúri vo Westministeri, trebárs predchádzal hneď z výkopu najväčší spor o vôbec základný nárok parlamentu hovoriť vláde do rozvodu s EÚ...

Alebo, zatiaľ čo Mayová pred rokom i ešte neskôr presadzovala – ak stojíte, držte sa - „tvrdý brexit“, Boris Johnson, ktorý pre premiérkinu „soft“ verziu neskôr rezignoval na vládny post, vtedy artikuloval, že „kľúčová je dohoda o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou“.
Veru tak.
Poviete, že reči... No. A čo taká drobnosť: Kým pred rokom bolo druhé (opravné) referendum úplné tabu na všetkých úrovniach (až na Tonyho Blaira), dnes vyrástlo na jednu z troch možností, ktoré sú – údajne – ešte v hre.
Teda brexit podľa Mayovej (Chequers), divoký /(tvrdý brexit), či po tretie, áno, repríza ľudového hlasovania.