Autorka je poslankyňa za Most-Híd a predsedníčka Zahraničného výboru NR SR
Tento mesiac sa v poľských Katoviciach uskutočnila významná klimatická konferencia, kde sa štáty sveta dohodli na spoločných pravidlách, ako merať svoje záväzky voči životnému prostrediu.
Štáty sa zhodli na pravidlách uplatňovania parížskej dohody o klíme Čítajte Konferencia spísala rulebook, teda istý zoznam pravidiel, podľa ktorého sa štáty budú vzájomne kontrolovať, či plnia to, na čom sa dohodli už na klimatickej konferencii v Paríži v roku 2015.
Podľa médií aj účastníkov bol summit úspešný, pri pohľade na súčasný svet a rast populizmu a protekcionizmu až taká optimistická nie som.
Politici bez obáv
Životné prostredie, jeho ochrana, ako aj klimatické zmeny sú témy, o ktorých sa v slovenskej politike stále málo hovorí. Ľudia aj politici akoby mali mnohokrát väčší strach z rôznych fiktívnych rizík ako z toho, čo našu planétu ohrozuje najväčšmi.
Najnovšie štúdie expertov sú viac ako varujúce. Podľa projektu Global Carbon Project dosiahne množstvo skleníkových plynov, ktoré na planéte vypúšťame do ovzdušia, v tomto roku maximum.
Nárast oproti minulému roku sa očakáva až na úrovni 2,7 percenta. Podľa Davida Reaya z Edinburskej univerzity je táto správa "brutálnejšia" ako čokoľvek predtým a svetoví lídri musia robiť čo treba.
Je paradoxné, ako mnohí populistickí lídri strašiaci svet migráciou odmietajú zároveň boj proti klimatickým zmenám. Pritom tieto dva faktory sú spolu s bezpečnosťou a stabilitou sveta veľmi úzko previazané.
Nepredvídateľné klimatické zmeny majú obrovský potenciál byť dôvodom mohutných migračných vĺn či ozbrojených konfliktov o prírodné zdroje, akými sú voda či úrodná pôda.
