Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV a je poradcom premiéra Petra Pellegriniho
Definitívne čísla za posledný kvartál ešte nemáme, ale aj tak môžeme s vysokou pravdepodobnosťou povedať, že za rok 2018 vzrástol slovenský HDP najmenej o štyri percentá. Vyšší rast sme mali naposledy v roku 2010, keď sa ekonomika spamätala z krízy.
Iste, vysoký rast je aj zásluhou jedinečnej udalosti, ako je spustenie štvrtej automobilky. Skvelou správou je však aj to, že nadpriemerný ekonomický rok máme už po piaty raz za sebou.
Pre bežného občana nie sú dôležité abstraktné čísla o HDP, ale to, čo vidí v peňaženke. Ešte pred piatimi rokmi bol trh práce trhom zamestnávateľov. Nezamestnanosť presahovala 14 percent.
Zamestnávatelia si mohli vyberať najkvalitnejších kandidátov na prácu: mladých a vzdelaných mužov vo veku 30-40 rokov. Dnes je ľudí nedostatok.
Dobré sú aj ženy po päťdesiatke, i ľudia so základným vzdelaním. Niektorí zamestnávatelia dokonca začali s náborom Rómov. Čo je inak skvelá správa. Zamestnávanie Rómov možno nie je jednoduché, ale je najlepšou formou ich inklúzie.
Budeme držať palce zamestnávateľom i Rómom.
Migranti, ktorých potrebujeme
Akútny nedostatok zamestnancov má aj niektoré nečakané dôsledky. Veľké fabriky nemôžu zastaviť linky a čakať, kým náborári kohosi nájdu. Logicky si vynútili zmäkčenie pravidiel na dovoz pracovníkov z takzvaných tretích krajín (mimo Európskej únie).
Celkový počet pracujúcich cudzincov sa na Slovensku za prvých desať mesiacov tohto roka zvýšil o tretinu a presiahol 65-tisíc. V rámci tohto celkového počtu sa najviac zvýšil počet cudzincov z tretích krajín (o 72 percent), najmä zo Srbska a Ukrajiny.
“Imigráciu odmietajú, ale chcú vyššie dôchodky a viac peňazí na školstvo a zdravotníctvo.
„
Slovensko sa čoraz viac stáva normálnou vyspelou krajinou, ktorá sa bude čoraz viac spoliehať na prácu cudzincov. A zrazu je to problém. Kým Slováci chodili za prácou do Londýna či Viedne, a tam nad nami ohŕňali nos, komentovali sme to s údivom.
