Autor je analytik portálu Euractiv.sk
Je iróniou osudu žltých viest, že na najväčší protest v Paríži museli cestovať „Macronovými autobusmi“. Les cars Macron sú diaľkové autobusové linky, ktoré povolil zákon z dielne vtedajšieho ministra hospodárstva Emmanuela Macrona.
Iba od roku 2015 možno cestovať autobusom vo Francúzsku viac ako 100 kilometrov. Diaľkové autobusy predtým prakticky neexistovali.
Prečo to nebolo skôr? Pretože dovtedy liberalizáciu dopravy blokovali štátne železnice SNCF a ich odbory. Ich monopolné postavenie vyhovovalo akurát im. Nepomáhalo cestujúcim, pre ktorých sú lístky drahé – ak vôbec mali prístup k železničnej stanici.
Napriek pokračujúcej reforme SNCF zostáva veľa ľudí závislých od svojho auta. Z tohto pohľadu je hnev žltých viest na zvýšené dane z pohonných hmôt pochopiteľný.
Menej pochopiteľné je, prečo hlásajú posilnenie francúzskeho štátu, ktorý sa – nielen tu – javí ako neefektívny.
No hľadať v požiadavkách žltých viest konzistentnosť by bolo asi príliš ambiciózne. Vyššie zdanenie firiem a zároveň nižšia nezamestnanosť, nižšie dane pre ľudí a viac verejných služieb, demokratickejšie rozhodovanie a generál na čele štátu.
Ich požiadavky sú protichodné, ich motivácie egoistické. Žlté vesty obhajujú len vlastné, čiastkové a krátkodobé záujmy.
Za nezamestnaných bojujú len formálne, v skutočnosti chcú istoty pre zamestnaných. Nie sú to revolucionári, ale obhajcovia status quo. Žiadajú zakonzervovanie sociálnych výhod, ktoré francúzska stredná vrstva nadobudla od druhej svetovej vojny a ktoré len mierne nahlodali Macronovi predchodcovia.
Odmietajú vidieť smutnú realitu: francúzsky „sociálny“ štát, ktorý tvorí 57 percent HDP, sa dlhodobo nevie vyrovnať s 9-percentnou nezamestnanosťou. Tá klesá všade v Európe okrem Francúzska.
Treba si naliať čistého vína: žlté vesty – minimálne časť z nich – sa nikdy nezmierila s kapitalizmom ani Európou. Svedčia o tom niektoré ich požiadavky: zakázať presun priemyselnej výroby za francúzske hranice a vyhnať z Francúzska vyslaných pracovníkov z iných krajín.
Nie, oni nechcú regulovať voľný pohyb kapitálu a služieb. Oni ich chcú zakázať. Dovidenia, Európska únia. Ešteže podporujú demokraciu. Alebo žeby nie? V demokracii sa predsa požiadavky nepresadzujú násilím, ale dialógom.
Bolo by však intelektuálnou lenivosťou a politickou zaslepenosťou nepokúsiť sa napriek všetkým omylom žltých viest zobrať si z ich hnutia ponaučenie. Hnev žltých viest je skutočný. Pochopiť ich a zobrať si z krízového vývoja vo Francúzsku ponaučenie môže byť prospešné aj pre ďalších európskych reformátorov.
Ponúkam sedem lekcií.
