Autor je teológ, pôsobí ako doktorand na Karlovej univerzite v Prahe
Nielen na Slovensku býva dobrým zvykom, že na Vianoce prichádzajú do kostolov aj ľudia, ktorí ho počas roka nenavštevujú – či dokonca ľudia, ktorí nie sú príliš nábožensky založení. Kazatelia tak majú jedinečnú príležitosť prihovoriť sa aj ľuďom, ktorí ich bežne nepočúvajú.
Ako by mohli využiť svoju šancu?
Vianočná idyla? Nie celkom
Štandardný obraz Ježišovho narodenia zahŕňa jasličky, maštaľ a pastierov – idylický výjav znázornený v každom betleheme naprieč Slovenskom. Niektoré biblické texty však do tohto romantického obrazu nezapadajú.
Text Matúšovho evanjelia o narodení Ježiša obsahuje nemalú dávku krutosti. Hneď v druhej kapitole sa dočítame o vyvraždení detí v blízkovýchodnej osade a o úteku Ježišových rodičov do Egypta. Tieto verše neposkytujú veľa priestoru pre úvahy o vianočnej idyle.
Matúšovský príbeh narodenia Ježiša je príbehom utečenca – dieťaťa, ktorého život bol ohrozený, a preto s ním museli jeho rodičia utiecť do cudziny. V krajine, kde sa politici naprieč celým spektrom hlásia ku kresťanstvu a zároveň sa predbiehajú v tom, kto sa hrubšie vyjadrí o ľuďoch utekajúcich pred vojnou, je text o Ježišovi-utečencovi obzvlášť aktuálny.
Priorita: ľudskosť
Vzhľadom na to, koľko politikov a občanov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu, je tunajšia diskusia o utečencoch obzvlášť nekresťanská.
