Autor je zakladateľ portálu Krytyka Polityczna a riaditeľom varšavského Inštitútu pokročilých štúdií
Podľa toho starého vtipu si Neameričania myslia, že aj oni mali mať volebné právo, keďže americký prezident hrá v ich živote významnú rolu. Mnohí Európania si pri voľbe nového lídra CDU možno mysleli to isté.
Nielenže je CDU najstaršou nemeckou stranou, je aj najväčšou v Európskej únii. Keďže väčšina rečníkov vyhlasovala, že cíti zodpovednosť za celú EÚ, počas nedávneho kongresu strany v Hamburgu sme jednostaj počúvali slovo "Európa".
Zvolenie Annegret Krampovej-Karrenbauerovej za nástupkyňu predsedníčky strany Angely Merkelovej odráža tento sentiment, ale aj vôľu po kontinuite. Keďže Krampová-Karrenbauerová je jej stúpenkyňou, zrejme nebude vytláčať kancelárku z funkcie už pred voľbami v roku 2021.
Počas trinástich rokov Merkelovej pri vesle boli kroky nemeckej vlády takmer výlučne reakciou na vonkajšie okolnosti. Ešte aj "rozhodnutie" z roku 2015 prijať vyše milióna utečencov bolo v skutočnosti rozhodnutím nepostaviť na nemecké hranice ozbrojených vojakov a neobohnať krajinu ostnatým drôtom (predstavte si, čo by na také obrázky povedal svet).
Podobne aj Merkelovej rozhodnutia opustiť jadrovú energetiku a zaviesť sankcie proti Rusku boli síce náročné, ale opäť defenzívne.

Nová "Mutti"
Z uchádzačov o nahradenie Merkelovej bol Friedrich Merz najhlasnejším propagátorom aktívnejšieho prístupu doma, v Európe a zahraničí. Niektorí ho vnímali ako nádej na obnovu pravicového charakteru CDU, a teda aj nemeckého dvojstraníckeho systému. Dnes totiž CDU aj SPD reprezentujú stred, zatiaľ čo Zelení a AfD obsadili ideologické pozície vľavo a vpravo.
A tak to aj zostane. Zvolenie Krampovej-Karrenbauerovej znamená, že bude pokračovať pomalý rozklad nemeckého dvojstraníckeho systému. Budúce federálne vlády budú stáť na krehkých koalíciách a nemecká prítomnosť v europarlamente bude rozdrobená do rôznych strán, takže bude menej efektívna.