Uisťovanie zo všetkých kútov, že do 7. januára, čo je „deadline“, bude v podateľni NR SR úplná a kompetentná zostava kandidátov na sudcov ÚS, z ktorej bude priam potešenie zvoliť osemnástich – toľkých treba poslať prezidentovi –, sa počúva so značnou skepsou.
Na Ústavný súd by mohli ísť aj Paluda či Čentéš Čítajte Zakladá ju už len spomienka na seriál neúspešných pokusov Súdnej rady a vlády – vyslať na európsky súd kandidáta, ktorý by nehavaroval na „hearingu“.
Aj keď to, čo bolo na Luxemburg krátke, by s Košicami problém azda nemalo, celoeurópska nominačná blamáž ilustruje poruchy kvality v slovenskej justícii vcelku verne. „Nereforma“ výberového kľúča, keď snahy o sprísnenie kritérií – ak boli vôbec úprimné (asi sotva) – zlyhali na politikárčení, dvíha zadanie pred NR SR až na stupeň mimoriadnej obťažnosti.
Nízka latka a nízke kvórum, ktoré – teoreticky – môže byť aj 39, je kombinácia, čo otvára do Košíc cestu aj každému mentálnemu a morálnemu podpriemeru. A, samozrejme, aj čisto straníckym „lojalitkám“, z ktorých pri záverečnom výbere Kiskovi nebude do spevu.
