Autor je učiteľ a spisovateľ
Výrony škodoradosti, ktorými pospolitý ľud reaguje na každú novú zmienku o Kočnerovi, sú zábavné len na prvý pohľad. V skutočnosti sú nekonečne smutné.
Ešte smutnejšie – áno, až za hranicu nekonečna – je to, kam dokáže dohnať človeka potreba premávať sa vo ferrari. Otázka pritom neznie, či má taká potreba hranice, pretože nie, nemá. Stačí na tom ferrari zavítať trebárs do Monaka.
Náš človek, márne si navrávajúc, že je medzi svojimi, sa okamžite ocitne pod tlakom. Nech je jeho fáro hoci aj zlaté, v porovnaní s jachtami ozajstných boháčov vyzerá ako kára bezdomovca.
V akomkoľvek prebytku sa tučko váľa v Bratislave, v monackej maríne je nanovo nútený prežívať ten istý komplex menejcennosti, ktorý ho ničil už ako dieťa. Zájde na kávu, dá si aj kroisant. Úplne ignoruje štebotanie milenky, poškuľuje po jachtách.