Výnimkou z „trumpoidných“ škandálov – ktorých priniesol rok 2018 opäť širokú pluralitu – bol komentár anonyma v New York Times.
Výnimkou v zmysle, že niesol viac-menej optimistické posolstvo: prezident je síce nekompetentný truľo a chaotik, ale v jeho blízkosti funguje skupina „dospelých“ činiteľov, ktorí dokážu korigovať jeho najhoršie spády (preludy) či aspoň zadržiavať ich realizáciu.
Takto si Trump sviatky nepredstavoval. Bez rodiny a čoraz viac aj bez zábran Čítajte Predvianočná vlna demisií na čele s ministrom Mattisom nabáda na anonyma rýchlo zabudnúť. Vrátane trebárs aj veľmi vplyvného personálneho šéfa Bieleho domu totiž tieto demisie naznačujú, že množina „dospelých“ sa stenčila (stenčuje) na minimum. Ak teda nie na nulu...
Míľnikom, zdá sa, je práve rozhodnutie o stiahnutí vojsk zo Sýrie, ktoré definitívne pochováva nádej – čo dlho žila – že poradcovsko-úradnícke zázemie preformátuje Trumpa z okrajových, intelektuálne menejcenných názorových pozícií k rozumnejšiemu videniu sveta.
Nepreformátuje. Nezmyselnej rezignácii na časť blízkovýchodného vplyvu USA nerozumie – samozrejme, okrem aplaudujúceho Putina – počnúc republikánmi v Kongrese doslova celý svet.
