Už od februára sme vedeli, že 2018 bude navždy rokom vraždy novinára. Vieme aj to, že ak sa nechceme stať štátom, v ktorom má moc v rukách autokraciou nakazený konšpirátor, notorický klamár a obchodník so špinou, tak musí ostať jediný s takýmto prívlastkom.
Ale ak nechceme, aby skrachovaní špióni, ktorým preplo a veria, že majú všetky spravodajské hry pod kontrolou, písali scenáre pre verejný diskurz, a aby sme sa donekonečna točili vo voľbách menšieho zla, tak nás čaká oveľa viac lekcií než len zápis do kalendára, že sa stala táto ohavná vražda.
Rok, kedy zavraždili Kuciaka a padol Fico. Ako ste ho vnímali? Čítajte Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú nezabili vo vzduchoprázdne. Nebola to tragédia, ktorej sa nedalo zabrániť. Dráma, ku ktorej krajina osudovo smerovala ako kométa z katastrofického filmu, na konci ktorého niekto zem predsa len zachráni.
Lebo my stále nie sme zachránení pred korupciou, ktorá metastázovala do vládnej kostry, pred zločincami, ktorí sa aj z väzby domáhajú, aby im pomohol bývalý minister alebo premiér krajiny.
V prieskume Focusu pre SME si až 57 percent opýtaných myslí, že 2018 bol taký bežný rok, kým 40 percent respondentov hovorí, že bol kľúčový. Neudiali sa všetky zmeny, v ktoré mnohí dúfali. Robert Fico blúzni o prevrate a síce s roztrasenými rukami, ale drží sa moci. Veď nám to povedal jasne: nikde neodchádza.
Ale my tušíme, že je to odchádzanie. Nielen Fica, ale spôsobu vládnutia v štýle "za službičky ťa strana ochráni", ktorý nielen toleroval, ale priamo budoval. Len nevieme, čo všetko to bude ešte túto krajinu stáť.
Lebo bez toho, aby sa z kasty chránencov stala naozaj rozložená mafiánska skupina, krajina úplne neuverí, že tento rok bol aj rokom zmeny.
Zmeny, ktorá nás presmerovala z trajektórie straty demokracie a rovnosti pred zákonom na cestu, v ktorú sme v 1989 dúfali.
