Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV a je poradcom premiéra Petra Pellegriniho
Koniec roka priniesol nečakanú novinku: burzovú paniku. Akciové trhy v USA zažili najhorší december od roku 1931. Panika sa rozširuje. Padajú akciové trhy v Európe aj v Ázii.
Už tretí mesiac padajú aj ceny ropy. Zatiaľ sú na polovici hodnoty zo septembra 2018. Prudký pád cien komodít obyčajne vidíme počas ekonomickej krízy.

Čo sa deje? Vidíme v priamom prenose opakovanie roku 2008? Prichádza dlho očakávaná kríza? Kým sa panika zachváti aj nás, najprv sa nadýchnime a pozrime si fakty.
Ekonomika USA sa má dobre
Ekonomická kríza (a tiež burzová panika) za posledné storočia vždy prišla z najväčšej svetovej ekonomiky, teda z USA. V akom stave táto ekonomika je a v akom stave sú jej finančné trhy a trhy nehnuteľností?
Faktom je, že ekonomika USA už dávno nebolo v takom dobrom stave ako dnes. Medziročný rast hrubého domáceho produktu dosiahol za tretí štvrťrok 3,4 percenta. V druhom štvrťroku to dokonca bolo 4,2. Na veľkú a vyspelú ekonomiku sú to veľmi dobré čísla.
Ešte dôležitejšie je, že motorom rastu bola spotreba domácností. Preložené do ľudského jazyka: bežní Američania sa majú dobre.
Miera nezamestnanosti dosiahla v novembri 3,7 percenta. Naposledy bola taká nízka pred polstoročím. Ešte dôležitejšie je, že zhruba od roku 2014 rastú (po dlhom čase) aj reálne príjmy strednej vrstvy.
Kto môže za dobré časy?
Donald Trump, prirodzene, hovorí, že za to môže on a jeho politika daňových úľav. Tie vraj naštartovali ekonomiku a nechali ľuďom viac peňazí v peňaženkách.
Pohľad na dlhodobý vývoj ekonomických ukazovateľov hovorí, že najväčší rast ekonomiky, reálnych príjmov obyvateľstva a pokles nezamestnanosti sa dosiahol v rokoch 2011 - 2016, čiže za vlády prezidenta Baracka Obamu.
Trumpova politika daňových úľav má na ekonomiku viac negatívny ako pozitívny vplyv. Nalievať dodatočné peniaze do rozbehnutej ekonomiky je to isté ako prekračovať maximálnu rýchlosť auta. Fiškálny stimul je opodstatnený v čase recesie.