Autor je bývalý minister zahraničných vecí Nemecka a dlhoročný predseda nemeckej Strany zelených
Z európskej perspektívy to vyzerá na ďalší náročný rok. Výhľad na rok 2019 sľubuje veľké výzvy, z ktorých sa ľahko môžu stať nebezpečné krízy. Ak nenastane dramatický zvrat, 29. marca sa Veľká Británia odpúta od Európskej únie. Hustnúca hospodárska a finančná kríza v Taliansku sa zintenzívni a bude ohrozovať stabilitu eurozóny.
A Francúzsko budú zrejme naďalej ochromovať populistické protesty, ktoré zároveň znížia jeho potenciál ujať sa vesla pri celoeurópskych reformách.
Aby toho nebolo málo, májové voľby do Európskeho parlamentu môžu pokojne priniesť väčšinu či takmer väčšinu nacionalistov, ktorí si potom budú vyberať členov Európskej komisie, Európskej rady, Európskej centrálnej banky a Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku.
Nehovoriac o tom, že víťazstvo nacionalistov by bolo pre EÚ katastrofou, pretože by odsunuli nevyhnutné reformy a naďalej by rozdeľovali členské štáty.
Čokoľvek sa stane, európska vnútorná politická dráma sa bude odohrávať na pozadí medzinárodných zápasov. Súbežne s tým Rusko stupňuje svoju agresiu na východnej Ukrajine, americký prezident Donald Trump vedie obchodnú vojnu s Čínou a môže ju rozšíriť aj na EÚ (ktorú považuje za „nepriateľa“).
A zo širšieho hľadiska platí, že globálna ekonomika slabne a rast sa v najbližších mesiacoch spomalí.
Čo robiť, aby sme zabrzdili rozmach nacionalizmu i nenávisti? Čítajte Po brexite Taliansko
Zoči-voči týmto predvídateľnými výzvam je v stávke samotné prežitie európskeho projektu.
Pokiaľ ide o brexit, veľa bude záležať na tom, či sa odchod Británie udeje v usporiadanom alebo chaotickom režime. V tom druhom prípade bude množstvo porazených, čo nadlho otrávi britsko-európske vzťahy.
Takýto výsledok by si nemala želať ani jedna strana Lamanšského prielivu. Život pokračuje aj po rozvode a vo všeobecnosti platí, že je v záujme oboch strán uchovať si zdravý vzťah. Zostáva nám dúfať, že zvíťazí zdravý rozum.
Tak ako pri brexite, európske vedenie v Bruseli nedokáže vlastnými silami vyriešiť ani taliansku krízu, malo by však ponúknuť pomocnú ruku.
