Udalosť roka
Odchádzanie Ameriky.
Autor je posledný, koho by dojímal módny a povrchný naratív o „čínskom storočí“, resp. pretlačení liberálnej demokracie štátnym kapitalizmom alebo – ak chcete – „digitálnym leninizmom“ (hahaha ).
Skôr virtuálny proces však akceleruje systémová podpora priamo z USA, keď z rozpúšťania Pax americana – čo je asi najhutnejší opis svetového poriadku – urobil Trump svoju jedinú ako-tak konzistentnú zahraničnopolitickú prioritu.
Komentárom k sýrskemu sťahovaniu, že „stálo nás to majetok“, a – Erdoganovi do uška – „Viete čo? Sýria je vaša. Odchádzam“, určil líniu do „svojich“ ďalších dvoch rokov.
To nepredznamenáva nič menšie než geopolitické „nové ráno“, keď na expertnej báze sa súčasnosť pripodobňuje až k situácii spred presne sto rokov, keď na rozpade štyroch európskych mocností (dnes EÚ?, Británia?, Francúzsko?) zmohutnel ako medzinárodný faktor sovietsky komunizmus a na svetovú scénu vstúpili USA ako rozhodujúci mocenský element.
Názory na to, či situácii najpriliehavejšie je podobenstvo s rokmi desiatymi, dvadsiatymi alebo tridsiatymi minulého storočia, sa rozchádzajú, nezávisle od miery zhody (a nezhody) však s Trumpom prichádza historická neprehľadnosť a neistoty.
Udalosť SR
Samozrejme, vražda novinára (a jeho priateľky).
Hrozbu rusifikácie politiky a spoločnosti, ktorú sme pociťovali (teda autor) za ficovlád za možnú, ale stále veľmi vzdialenú, priblížili vrah a objednávateľ – aby sme ostali v žánri – na dostrel.
