Zloženie mandátu, ktoré si nechal na koniec roka, je tehotné rôznoznačnými interpretáciami.
Ako najprirodzenejšie sa vnucuje, že bez zvodov exekutívy ho politika v podstate nudí. Takže len prepína na nový život, na ktorý sa ako človek z politiky výborne zabezpečený už úprimné teší.
Iná verzia môže byť o záveroch marketingových analýz, že najlepšie pre Smer bude, ak Kaliňák zíde (načas?) z očí aj kolektívnej slovenskej mysle.

Do uzávierky volebných listín 2020 pritom zostáva dosť času, aby sa z interných prieskumov vyjavilo, či sú jeho preferenčné hlasy pre stranu nutné alebo sa bez nich zaobíde.
Podstatné môže byť, že dezerciou sa vyväzuje z formálnej povinnosti komunikovať s médiami.
Isteže, zvedavých na Bašternáka, Vietnamca a pod. posielal do teplých krajín aj s mandátom. Ako „nepolitik“ sa však akoby odtrháva, zaťahuje záves za minulosťou.
Smútiť za Kaliňákom bude sotvakto, ale či sa ešte vráti ako politik, alebo iba ako nositeľ dôsledkov svojich bývalých činov, ani sám ešte azda netuší.