Najlepší strelec slovenskej futbalovej histórie Jozef Adamec sa narodil a vyrastal v šesťtisícovom mestečku Vrbové pri Trnave, ktoré je povestné šikmou vežou kostola svätého Martina.
Ako prišiel k prezývke Hatrlo, nevedel ani slávny hráč. Vyvrátil však fámu, že po nejakom nepodarenom zápase povedal „Bolo to hotové Hatrlo“ namiesto Waterloo.
Mal som to šťastie veľkého hráča spoznať trochu aj osobne. V trnavskom hoteli Karpaty nás zoznámil otec nášho prvého šéfredaktora Karol Ježík starší, ktorý bol dlhoročným prispievateľom ČSTK.
Tam som začínal so žurnalistikou, rovnako ako Ježík junior. Karolov otec dôverne poznal všetkých zo slávnej Trnavy.
S jeho synom sme sa doberali každodenne - on bol 'prirodzene' „bílí andel“, ja „belasý pes Peter“. V tom čase išla v televízii rozprávka s týmto názvom, tam mi ju Karol prišil. Uznával som, že Jozef Adamec bol viac jeho, hoci dva roky patril aj mne, hral v Slovane.
Smutná sedemdesiatka
V slovanistických časoch bolo futbalového ostrostrelca často vídať v hale na Pasienkoch. Zaľúbil sa do hráčky Lokomotívy Bratislava Anny Gerhátovej, neskôr Adamcovej.
Zobrali sa. Žiaľ, už ani ona nie je medzi nami. Zomrela krátko pred tým, ako mal Jozef oslavovať sedemdesiatku, v januári 2012.
Prvého v tom mesiaci zomrel aj jeho najlepší kamarát z trnavského dresu Ladislav Kuna. „Oslavovať možno aj dôstojne, s pietou. Tak to bude. Želať si môžem jediné - zdravie. A predsa, ešte jedno: konečne ďalší titul pre Trnavu,“ vravel.
Prvé človek neovplyvní - Jozef žil zdravo -, to druhé sa mu na sklonku života splnilo.
Zvykli sme sa občas zhovárať len tak. Bol výborný rozprávač, hovoril čarovnou trnavčinou, ľudovo, bez obalu a fráz. Prehnal by som, keby som tvrdil, že sme boli kamaráti. Zopár rokov, v sedemdesiatych, azda dobrí známi.