Autor je predsedom strany Spolu – občianska demokracia
Prečítal som viac ako desiatku komentárov k roku, ktorý bol, aj k roku, ktorý bude. Čítal som v nich skepsu, strach a neistotu.
Bojíme sa populizmu, pripisujeme mu čarovné schopnosti. Pravda je taká, že naša spoločnosť je dlhodobo rozčesnutá a jedna jej polovica bola vždy ochotná načúvať populistickým zlodejom.
Keď nebol Mečiar, prišiel Fico. Oslabil Fico, objavil sa Kotleba. Ak nebude Kotleba, bude Harabin. Popri nich poskakujú tridsať rokov Slota či Danko.
Netreba sa ich báť, ale ani uveriť, že sa stratia. Budú s nami vždy. Dôležité je, aby nedržali kormidlo, a to sa dosiahnuť dá.
Bojíme sa slabosti na druhej strane politickej barikády. Vraj chýba alternatíva. Tradičné strany neprežili pád Radičovej vlády, zverejnenie Gorily a vlastnú neschopnosť uchopiť nové politické témy.
Dôveryhodná alternatíva sa objavuje veľmi pomaly. Ale objavuje sa. A rastie.
Byť v politike je povinnosť
Od vstupu Slovenska do Európskej únie som si myslel, že byť v politike je možnosť, nie povinnosť. Budovať vlastný štát je vždy pocta, ale nevyzeralo to ako nevyhnutnosť.
Preto som v roku 2006 odišiel zo štátnych služieb a nečakal som, že sa vrátim. Dnes to vidím inak.
