Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
V nedávnej relácii TA3 V politike kritizoval predseda Národnej rady Andrej Danko firmu Eset za to, že vyrába digitálnych primátorov, že financuje médiá a politické strany a že dochádza k prepojeniu týchto štruktúr.
Trnka z Esetu: Dankove reči sú z kategórie chemtrails, politické strany nefinancujem Čítajte Následne denník SME zverejnil rozhovor so spoluvlastníkom firmy Eset Miroslavom Trnkom. Ten sa ohradil proti tvrdeniu, že je digitálny oligarcha.
Potom, ako povedal, že Matúšovi Vallovi prispel sumou 70-tisíc eur na kampaň, na otázku, či očakáva, že sa mu táto investícia nejako vráti odpovedal: „Čo by som mohol očakávať? Jedine to, že mesto bude krajšie a lepšie a že sa naplní Plán Bratislava. Benefity ani spätné splatenie nepotrebujem.“
A dodal: „Ja v tomto meste žijem a keď mesto bude lepšie, to je to, čo za to dostanem.“
Svoju predstavu o tom, že jeho vplyv a peniaze prinášajú iba dobro, potom niekoľkokrát zopakoval. Podľa Trnku by „politika mala byť o ľuďoch, že robíme dobro pre spoločnosť“.
Ťažko povedať, či si svoju odpoveď požičal z predvolebnej kampane Smeru, ale je zrejmé, že podobne ako oni deklaruje, že robí pre ľudí. Taký už je politický marketing, ktorý je podobný v prípade všetkých politických strán. Konkrétne záujmy poväčšine zahaľuje do univerzálnej rétoriky robenia dobra pre celú spoločnosť.
Verí tomu dnes ešte niekto?
Iný oligarcha
Ale predsa je rozdiel medzi neskorumpovaným „digitálnym oligarchom“ Trnkom a oligarchami spojenými s inými stranami.
Zatiaľ čo „tradiční“ oligarchovia fungujú podľa pravidla, že „keď niekomu niečo dám, musím za to niečo dostať naspäť“, dobrí podnikatelia, podľa Trnku, svojimi peniazmi vládu neovplyvňujú.
