Bude to každodenná ťažká práca. Tak v zásadných veciach, ktoré hýbu spoločnosťou, ako aj v malých detailoch našich individuálnych životov. Nie sme len diváci.
Okrem potlesku a piskotu máme oveľa viac možností ovplyvniť scenár nového roka.
Budeme na seba kričať alebo sa radšej porozprávame? Venujeme svoj čas skutočným ľuďom alebo armáde facebookových priateľov, ktorí síce vedia, aké vtipy nás rozosmejú, kde nakupujeme a akým médiám veríme, ale hranice ich lásky a záujmu siahajú len po počet lajkov ktoré im dávame?
Budeme veriť tým, čo v ľuďoch neustále živia ohniská strachu? Nahmatajú a vytiahnu z nich to najhoršie, aby zlobu, nevraživosť, frustrácie, fóbie a nízkosť povýšili na ich podstatu. Lebo len taký volič ich udrží pri moci.
Tých, čo dovolili aby korupcia, rodinkárstvo, partokracia, selektívnosť práva a slabý zrak spravodlivosti prerástli túto krajinu.
Budeme živiť ich pocit, že sú vyvolení alebo im budeme pripomínať, že sú naši zamestnanci a majú pracovať pre spoločnosť, aj pre tých najzraniteľnejších? Pre tých, čo vstupujú do roka 2019 s pocitom, že budú musieť nejako prekráčať každým novým dňom.
My budeme rozhodovať. Nielen keď budeme voliť prezidenta alebo európsky parlament.
Každý deň sa človek rozhoduje, či oznámi drobnú korupciu, či vyleje svoju nenávisť na webe anonymne na niekoho, o kom nič nevie, či sa bude ďalej zamotávať do klamstiev. Či poďakuje rodičom, roztriedi odpad a venuje svoj čas deťom. Či zamestnanec oklame zamestnávateľa alebo naopak.
Či si prečítame text, ktorý pre nás overil novinár, alebo budeme veriť konšpiráciám. Či budeme ešte vôbec čítať. Budeme oslavovať skutočné vzdelanie, ktoré sa prejavuje v činoch a nie cez obskúrne tituly? Necháme človeka ležať na ulici v mrazivom počasí?
Toto nie sú rozhodnutia, ktoré za nás robia mocou nakazení politici alebo oligarchovia. Naozaj nie sme tak bezmocní.
Rozhodnime sa, akým rokom bude tento nový.
