Autor je politológ a hovorca ZMOS
Prieskumy preferencií politických strán sú ako predpoveď počasia. Nikdy s určitosťou nevieme, ako blízko sú realite. Preto je na mieste určitá miera opatrnosti. Ak si zoberieme dáždnik, tak dúfame, že v tom lepšom prípade nám poslúži ako slnečník. Lenže blesky môžu prísť aj z jasného neba. Ako v politike.
Strany sa dlhodobo spoliehajú na stabilné percentá. Žiadne veľké prekvapenia. Len minimálne riskovať a dúfať v zakonzervovanie podpory. Až do volieb. A potom sa uvidí. Prílišná opatrnosť síce môže vyhovovať straníckym centrálam, no v skutočnosti je prejavom ich slabosti.
V spoločnosti je čo meniť. Systémovo a zásadne. Pozornosť sa však skôr sústreďuje na treťoradé témy, kozmetické úpravy, hru s emóciami, pripomínanie minulého a skloňovanie prítomného. Argumenty sa neraz menia na obvinenia. Sme v obkľúčení obmedzenosti.
Kto si to pýtal?
Deň voľna za účasť na eurovoľbách, posúvanie štátnych sviatkov bližšie k víkendu, pivo pre cyklistov, legálne domáce pálenice či nedávno schválená výška platu pre zástupcu starostu, ale aj celoplošná údržba chodníkov – nič z toho húfne nežiadali ľudia a za žiadnym z opatrení nenájdeme tlieskajúce davy. Na čo je to dobré?
Vo svojej podstate je to prejav chabej politickej činnosti, ktorá aj keby nebola, nič by sa nedialo. Nepotrebujeme politikov, čo si robia dobre, alebo chcú takto prejaviť svoju opodstatnenosť v parlamentných laviciach. Treba sa sústrediť na značky, ktoré reprezentujú a tie im dovolia iba udržiavať oheň.
“Zaviesť mimoriadny odvod pre obchodné reťazce v čase, keď majú problém ekonomicky prežiť maloobchodné predajne na vidieku, je útek od užitočných riešení.
„
Strany míňajú energiu na to, aby si zachovali obmedzený strop volebných preferencií. Kritériom úspechu sa nemôžu stať body pre stranu. Je to nielen obmedzené, ale aj škodlivé.
