Rozumieme, že keď Andrej Danko príde s originálnou myšlienkou rangu znovuzavedenia základnej vojenskej služby, robí to v tom lepšom prípade z rýdzej hlúposti – v tom horšom, aby prekryl ďalší pokus o podnikateľskú činnosť na niektorom z ministerstiev.
Mnohoraké súhlasné prikyvovanie na tento arcinezmysel však núti zamyslieť sa, odkiaľ sa berie. Dôvod bude podobný odpovedi na otázku, prečo sa školstvo u nás nevníma ako zdroj poznania, ale sieť detenčných centier pre deti. Preto sa pri štrajkoch učiteľov nepíše o tom, či výpadok vo vyučovacom procese neohrozí vzdelávanie, ale ako skomplikuje dochádzku do práce.
“Nové ústavy pre mladých však nepotrebujeme, pre tých máme zriadený rozsiahly výchovno-vzdelávací komplex.
„
Preto nebude náhoda, že o povinnej vojenskej službe sa u nás nehovorí v kontexte bezpečnosti, ale výchovy mladých ľudí, ktorí potrebujú viac disciplíny. Navrhovateľ teda vidí nedostatky v občianskych kvalitách, ktoré chce korigovať v nápravných zariadeniach. Dobre, skúsme to.
Nové ústavy pre mladých však nepotrebujeme, pre tých máme zriadený rozsiahly výchovno-vzdelávací komplex. Ak funguje zle, môžeme ho zlepšiť. Máme tu však šíre lány prehliadaných ľudí, ktorí sa bezprizorne túlajú svetom a nevedomky strpčujú život spoluobčanom.
