Bez stopy v právnickej literatúre či aspoň významného príspevku do ústavnoprávnej debaty nenechávala po celých 12 rokov Ivetta Macejková najmenšiu pochybnosť, že to neboli odborné kritériá, ktoré viedli Ivana Gašparoviča k jej výberu za predsedníčku Ústavného súdu.
Za hlavou najprestížnejšej súdnej inštitúcie, ktorá sa do jej dejín najhlbšie zapísala zákazom sudcom vyjadrovať sa pre médiá a disentným názorom v kauze Mečiarových amnestií, verejnosť slzy roniť nebude.
Prečítajte si tiež: Macejková sa vracia z Košíc. Mieri na Najvyšší súd
Azda ani personál v budove, keďže zrejme symbolické je, že mandát sa končí akýmsi kšeftom so zariadením bytu, ktorý ako štatutárka organizácie odkúpi od seba ako súkromnej osoby.
Návrat do čela Najvyššieho súdu môžeme zatiaľ vziať ako špekuláciu. Rošáda so Švecovou, ktorá má namierené opačným smerom – a prihlášku už má v podateľni, by však bola ďalším zaujímavým slovenským špecifikom.
Prezident – či už Kiska, alebo jeho nástupca – by mohol mať pri výbere predsedu šťastnejšiu ruku než Gašparovič.
