Kanada má 37 miliónov obyvateľov, čo je o polovicu viac, ako keď som bol tínedžerom. Zdá sa to ako zdravé číslo, dokonca je to sedemkrát viac než na Slovensku. Faktor sklamania – na Slovensku je hustota obyvateľstva 111 ľudí na štvorcový kilometer, kým v Kanade je to 3,9.
Takže si viete predstaviť, že občas tu má človek pocit prázdnoty – nie neosídlenosti, ale akéhosi nedostatku ľudí, aby svietilo dosť svetiel a chodilo dosť autobusov.
Zoberme si príklad môjho pracoviska. Pracujem v sociálnom zariadení pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Šéf nášho oddelenia bol na maródke tri z uplynulých štyroch mesiacov a na začiatku januára odovzdal ďalší lístok od lekára, že bude mimo až do apríla.
Lístok vsunul do schránky, takže nik nemohol ani len overiť, či je stále nažive – no vskutku na tom nezáleží, pretože tak či onak nevykonáva svoje manažérske úlohy, čo je pre nás kľúčové.
Rozhodnutie, ako si poradiť s pracovne plachým manažérom či ako prerozdeliť jeho prácu, by malo spadať do kompetencie jeho nadriadenej. Tá však nebola v práci už pred Vianocami pre akúsi rodinnú krízu, čiže manažment ani netuší, čo netuší.
