Predstava, že o zákonoch kľúčových pre smerovanie krajiny bude na Slovensku rozhodovať sudcovská elita, sa zdá nateraz naivná.
Zabrániť tomu, aby sa Ústavný súd stal sanatóriom pre opotrebovaných politikov, by však mala byť minimálna ambícia pre všetkých, čo o jeho zložení rozhodujú.
Prihláška poslanca Roberta Fica do ústavnej sudcovskej služby môže zlákať na otázku: je to cena, ktorú má krajina zaplatiť za koniec Fica v politike?
Lenže v krajine, kde túžime po právnom štáte a sudcovskej integrite, je táto otázka bezpredmetná.
Expremiér Fico sa bude uchádzať o post ústavného sudcu Čítajte Pozícia ústavného sudcu by nemala byť predmetom politického vyjednávania. Alebo súčasťou Ficovho penzijného plánu.
Je niekto, kto naozaj verí, že dňom svojho vymenovania by prestal byť mentálnym predsedom Smeru a rozpustila by sa jeho notorická túžba po moci? Dokázal by nezávisle rozhodovať o otázkach, ktoré neprospievajú sponzorom Smeru?
Ústavným sudcom by sa nemali stať politici, ktorí menili interpretáciu spoločenskej reality podľa momentálnych potrieb svojej strany.
Ak chceme skutočnú obnovu morálky a slušnosti v krajine, tak by túto snahu malo odrážať aj zloženie Ústavného súdu.
Táto voľba je pre krajinu kľúčová napriek tomu, že nemusí byť tak ostro sledovaná ako výber prezidenta.
Zároveň Ficova kandidatúra by mala upriamiť pozornosť národa na Ústavný súd, lebo následky nešťastnej voľby bude krajina vláčiť oveľa dlhšie než jedno volebné obdobie v parlamente.
V každom prípade, kandidatúra bude mať vážne následky pre Fica aj v prípade, ak sa sudcom nestane, lebo neomylne naznačuje, že Fico odchádza, len zúfalo hľadá kam vlastne.
