Komentátori pravidelne vkladajú hlavu do dlaní pri otázke, kto ešte môže po tom všetkom veriť SNS. Čiara medzi starou a novou stranou, ktorú poctivo kreslil predseda Danko vo volebných štúdiách ešte v roku 2016, je už len na smiech.
Za tie tri roky sa hovorilo o snahách národniarov ovládnuť RTVS, netransparentných nákupoch na obrane, Matečná zatiaľ neukázala, že by vedela upratať v dotačnom bludisku, kde sa menší farmári sťažovali na mafiánske praktiky. A naposledy ďalšia habaďúra s dotáciami na výskum u Lubyovej.
Vytrvalo sa čudujeme, že strana naďalej má voličstvo, ktoré toto všetko dokáže ospravedlniť výmenou za rekreačné poukazy a vence k buste dejateľa.
Pripusťme však, že dankovci vysielajú na takej frekvencii, ktorá je nám ledva zrozumiteľná a celkom sa míňa našim očakávaniam od politiky. Prihovára sa voličovi výzvou, že predsa aj on či ona môže byť, kým len chce. Hoci sa aj umiestniť v ankete či získať kapitánsku hodnosť.
