Autor je evanjelický teológ
Marian Kotleba opäť dvorí voličovi prírodného náboženstva plodnosti. Kto nerozumie, nech si pozrie seriál Príbeh služobníčky. RTVS v tomto príjemne prekvapila.
Ľuďom, ktorí prepadajú panickému strachu z poklesu pôrodnosti, fašisti znova ponúkajú síce malý, ale pre nich podstatný krok späť.
Hrajú sa na ochrancov nenarodeného života. Nedávajú však, ale berú. Odnímajú právo žien, ktoré sa rodilo v ťažkom zápase o rovnováhu medzi úctou k nenarodenému životu a úctou k životu ženy.
V hre o prezidentský palác majú jasnú cieľovku. Malú, ale rozhodnú. Neprekáža im, že diskusiu zapracú v modernej Európe dávnou vyriešenou témou. Na viac nemajú.
Tak im teda pripomeňme, hoci už asi po stý raz, že takto sa úcta k životu neprejavuje.
Najprv exkurz do histórie pre tých, čo si myslia, že interrupcie boli vždy hrdelným zločinom. Neboli.
Kresťanská tradícia síce vždy učila, že nenarodený život je hodný ochrany a jeho ohrozenie alebo zničenie je ťažký hriech. Kánonické právo katolíckej cirkvi však až do roku 1896 interrupciu do 12. týždňa nepovažovalo za vraždu. V nadväznosti na to ani svetské zákony interrupciu do 12. týždňa netrestali smrťou.
Bola za tým aristotelovská predstava o zrode duše až v 90. deň tehotenstva. Tú prevzala aj teológia ranej kresťanskej cirkvi. K zmene tohto postoja viedli úplne iracionálne dôvody.
“Opätovné zavedenie trestov vrátane trestu smrti presadili až fašisti v 30. a 40. rokoch minulého storočia.
„
Ukázalo sa totiž, že nové učenie cirkvi z roku 1854 o panne Márii, ktorá sa v tele jej matky Anny počala bez hriechu, by vlastne bolo iba oslavou bezduchej matérie.
Preto dogmatici presadili učenie, že ľudský plod má dušu už vo chvíli počatia. Napriek tomu sa od začiatku minulého storočia v európskych krajinách tresty za interrupcie postupne zmierňovali.
Opätovné zavedenie trestov vrátane trestu smrti presadili až fašisti v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Odvtedy s nimi v tejto veci sympatizujú aj mnohí kresťania. No nemali by.
Vernosť Ježišovmu učeniu ich na to nezaväzuje. Práve naopak. Jeho odkaz mení zmysel príkazu nezabiješ.
Z neosobnej a absolútnej roviny ho kladie do roviny konkrétnych osobných vzťahov lásky a zodpovednosti. V prípade interrupcie ide o špecifický osobný vzťah daný previazaním ochrany nenarodeného života a úcty k osobnej slobode a dôstojnosti ženy.
Preto rozhodnutie o prerušení tehotenstva môže zostať zvrchovaným rozhodnutím tehotnej ženy. Je to otázka jej svedomia, ktoré v tejto veci ostatní majú rešpektovať.
