Autor je predseda Učenej spoločnosti Slovenska
Celá história ľudstva nám poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že rozvoj a rozumné prežitie spoločnosti, kvalita života a ekonomická prosperita sú nemysliteľné bez vzdelania, excelentného výskumu a rozvoja poznania.
Rovnakou pravdou je, že neexistuje rozumná budúcnosť spoločnosti, štátu a národa bez talentovaných, pracovitých a pozitívne motivovaných ľudí. Najmä tých, ktorí dokážu tvoriť nové veci a poznatky.
Všetky vlády Slovenskej republiky od jej vzniku deklarovali vo svojich programových vyhláseniach prioritnú dôležitosť vzdelávania a výskumu. Úplne správne. Všetci sa zhodnú aj v tom, že intelektuálny potenciál na Slovensku je nesporný.
Ak je to však tak, prečo sa kvalita vzdelávania znižuje, prečo sa nám nedarí podstatne viac integrovať do európskeho výskumného priestoru v prospech Slovenska, prečo strácame príliš mnoho talentovaných ambicióznych mladých ľudí?
Príčin je viac, aktérmi sú politici, manažéri hospodárstva, manažéri školstva, vedy a výskumu, ale v neposlednom rade aj samotní vedci a vysokoškolskí učitelia.
Ako sme na tom?
Finančná podpora zo strany štátu, súkromného sektoru a medzinárodných grantových schém je nízka. Výnimkou sú štrukturálne fondy EÚ.
Rozdeľovanie celkovej finančnej podpory je negatívne ovplyvňované krátkodobými a lokálnymi politickými a ekonomickými záujmami – v rozpore s dlhodobými potrebami výskumu, rozvoja poznania a štátu.
Celková a priemerná výkonnosť výskumu v medzinárodnom meradle – a to aj po zohľadnení úrovne finančnej podpory - je nízka.
Do svetového výskumného priestoru prenikáme len minimálne, k čomu sa pridáva aj nedostatočná mobilita vedcov.
Rastie rozpor medzi tým, ako sa výsledky výskumu podieľajú na každodennom živote jednotlivcov i celej spoločnosti a tým, ako mnohí politici, manažéri, ale aj časť verejnosti a mnohí pracovníci vedy a vysokého školstva, vedu, výskum a vzdelávanie vnímajú a ako v ich prospech konajú.
Vedeckú kvalitu vo veľkej miere predstierame namiesto toho, aby sme sa zúčastňovali zdravo na konkurenčnom a motivujúcom prostredí a hierarchickej podpore excelentnosti.
Celkovo a v priemere sa slovenské vysoké školy a univerzity dostatočne nerozvíjajú a nezlepšujú – v rozpore s evidentnou potrebou v konkurenčnom európskom a svetovom priestore.
Sieť vysokých škôl je škodlivo predimenzovaná, nezodpovedajú potrebám, možnostiam a ľudským zdrojom.
Potrebe rozvoja excelentného výskumu a vzdelávania nezodpovedá štruktúra a miera tzv. akademickej demokracie, v ktorej sa v neadekvátnej miere rozhoduje v rozpore s akademickou a profesionálnou kvalifikáciou tých, ktorí rozhodujú.
Politická vôľa, zákonný rámec
Potrebujeme nový zákon o štátnej vednej politike, ktorý rozumne zohľadní súčasný stav vedy a výskumu u nás a vo svete. Súčasťou štátnej vednej politiky by mala byť aj stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu.
Potrebujeme národný program rozvoja vedy a techniky, dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky, štátne programy výskumu a vývoja, stratégie rozvoja vysokých škôl a SAV.
Len jasne a kompetentne určená štátna vedná politika môže definovať potreby štátu vo vzťahu k výskumným univerzitám a iným vzdelávacím inštitúciám a aj poslanie a úlohy SAV ako nezastupiteľnej národnej vedeckej inštitúcie. Pri tom je dôležité zachovať kontinuitu toho kvalitného, čo vo výskume na Slovensku dosiaľ bolo a je.
Ministerstvo školstva by mohlo lepšie zohľadňovať súčasné potreby vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku ako súčasné ministerstvo, ktoré má v agende celé školstvo a aj šport. Presadeniu slovenského výskumu by pomohol účinný lobing v relevantných inštitúciách EÚ.
Kde viazne podpora
Slovensku sa ekonomicky darí. Prečo sa adekvátne nezvyšuje finančná podpora výskumu? Máme nízky rozpočet pre APVV, nízke štátne dotácie pre zásadné vysoké školy, nízky rozpočet pre SAV. Vybudované infraštruktúry a vedecké parky potrebujú adekvátne šance na finančnú podporu výskumu.