Walter Nigg, Kniha kacírov (1949) , preložila Mária Vargová, Premedia 2018
O svätých sa píše ľahšie. Ponúkajú hrdinské príbehy. Sú milovaní a uctievaní. Šteklia našu túžbu po naplnených ideáloch.
Pritom kacíri patria k duchovným dejinám (v našom kontexte kresťanským) ako noc ku dňu. Za zástupmi overených sa vždy plazili a budú plaziť údajní dezertéri, zradcovia, rebeli, odpadlíci, disidenti, kacíri, heretici a bludári.
Zbierka označení je bohatá. Spoločné je opovrhnutie, s ktorým sa o nich odjakživa rozpráva.
Nezostalo pri označeniach. Kacíri (alebo ich knihy) končili na hraniciach. Vyháňali ich z univerzít a miest, preklínali a každý, kto sa s nimi stretol, sa mal oblievať hektolitrami svätenej vody, aby sa očistil. Dnes ich "len" ohovárajú, napomínajú, vytláčajú na okraj alebo – to je bezpečné – ich ignorujú.
Walter Nigg rozumie tomu, že sa vyhýbame dejinám kacírov a uhýbame pred ich trýznivými obrazmi. "Oveľa príjemnejšie je líce života a tanec mazúrka než pohľad na kacírov bežiacich uličkou hanby na námestí v rannom brieždení."
Autor sa nechce zamotať len do perverznej poetiky kacírskeho poníženia. Reformovaný teológ a profesor cirkevných dejín v Zürichu patrí k najvýraznejším postavám švajčiarskych duchovných a kultúrnych dejín 20. storočia.
Po knihe Veľkí svätci (1946) chcel upriamiť pozornosť na tých, ktorí prinášali korekcie. Robí to fundovane a s evidentným zanietením. Pridáva sympatickú osobnú múdrosť, lebo kto chce žiť výlučne vo dne a ignorovať noc, nič nepochopí.
Upriamuje pozornosť na dejiny porazených, hoci cirkevnodejinní víťazi cítia potrebu ukázať, že sa k moci dostali Bohom chcenou cestou a usilujú sa odstaviť všetko, čo by mohlo nabúrať ich legitímny princíp.
Hľadia samostatne
Bez ohľadu na historické obdobie a konkrétnych kacírov je základnou požiadavkou nového prístupu duševná pripravenosť vstúpiť na nepoznané cesty. K tomu sa hodí empatia k outsiderom a náklonnosť k ľuďom na okraji. Kniha kacírov nie je iba encyklopédiou, ale učebnicou komplexnosti života.
