Výmenu medzi ministerstvom zahraničia a poslancom Blahom by sme veľmi radi nazvali vzburou administratívy. Už párkrát sme sa tu pýtali, či zamestnancom ministerstiev nie je ľúto, keď im politik jediným vyhlásením rozmece dlhodobé úsilie.

A dovolíme si tipovať, že ak ministerský pracovník práve netrénuje zenovú pokoru či netrpí popoluškovským syndrómom, asi sa mu taký prístup vedenia aj prieči.
Expremiér Fico takto naposledy rozkopal prácu svojich ministerstiev (sociálne veci a zahraničie), keď sa nepostavil za ratifikáciu Istanbulského dohovoru a potom sa pridal do šíku proti Marrákešskému paktu.
Veď hádam by sme nečakali, že sa šéf sociálnej demokracie pustí do boja proti homofóbnej a xenofóbnej panike? Alebo, že by sa ako donedávna šéf exekutívy zastal práce ľudí u Richtera či dokonca Lajčákovej roboty?
Aj sme si chvíľu mysleli, že v Smere jednoducho nikdy nejdú proti populárnym náladám. Že radšej šetria energiu a pristupujú k svojim voličom ako k senilnému prarodičovi, ktorému dáte za pravdu, no potom si urobíte po svojom, lebo je to lepšie pre všetkých.