SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

Naozaj mladým chýba vojna?

Obnoviť povinnú vojenskú službu nechcú len v SNS, podobné úvahy sa objavujú u politikov po celej Európe.

Minister obrany Gajdoš medzi vojakmi. (Zdroj: ARCHÍV SME - JÁN KROŠLÁK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je študent histórie na Univerzite Komenského

Môj otec bol v armáde. Často na ňu spomína, väčšinou s nostalgickým úsmevom. Rozpráva nám rôzne vojenské príbehy, o ktorých pravdivosti aj napriek ich občasnej absurdnosti nikdy nepochybujem.

Neboli to preňho práve zlaté časy, ako asi pre nikoho. Bol však mladý a zocelilo ho to – čo si aspoň on rád nahovára. Neviem, či má pravdu. Viem len, že si prežil niečo, čo som ja sám nezažil.

Prečítajte si tiež: Minister Gajdoš pripúšťa diskusiu o povinnej vojenčine Čítajte 

Netrúfam si hodnotiť, aké to je, keď ste ako bezprávni otroci pod hrozbou vojenského súdu nútení robiť rôzne ponižujúce práce a ráno vstávať takmer za úsvitu, aby ste si mohli dať „príjemnú“ rozcvičku pred dňom zaplneným často nesplniteľnými úlohami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

TO neustále šikanovanie vás musí dostať, musí vo vás niečo zničiť, natrvalo zlomiť. Nepochybne vás celkom zmení.

Okrem zopár pekných spomienok na svoju mladosť ostanete navždy poznačení, možno by bolo lepšie povedať dokonca zjazvení – keď nie fyzicky, tak aspoň psychicky.

A to platí aj vtedy, ak sa do priameho boja vojaci nedostanú a celý čas strávia v kasárňach uprostred zázemia rodnej krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Niekoľko kilometrov od milujúcich matiek, ktoré si za svojimi unesenými synmi neskoro v noci môžu vyplakať oči a modlia sa, aby žiadny egocentrický diktátor niekde v zahraničí nespustil sériu nešťastných udalostí, čo by viedli k tomu nevysloviteľnému.

Len niekoľko minút cesty autobusom od všetkých tých lások, ktoré ste nemohli spoznať, lebo ste spávali opustení v barakoch. Lebo ste slúžili svojej krajine.

Švajčiari aj Rakúšania sú za

Od roku 2006, keď bola u nás na Slovensku definitívne zrušená povinná vojenská služba, sú mladí ľudia pred podobnou skúsenosťou uchránení; namiesto nich krajinu bráni profesionálna armáda.

Do jedného sú to nepochybne všetko odvážni jedinci, ktorí si dobrovoľne vybrali, že budú vo svojej práci riskovať život za slobodu ľudí, ktorých ani osobne nepoznajú. O tom, že je to záväzok hodný nekonečného rešpektu, asi nemusíme diskutovať, len ho náležite oceniť.

Existuje však ešte veľa krajín, kde mladí muži – a dokonca aj ženy – povinne podstupujú tú istú vojenskú službu, pretože musia. Niekto by mohol namietnuť, že je to obmedzenie úplne fundamentálnej slobody, ktorú by nám život vo vyspelej liberálnej demokracii mal zabezpečovať; iní povedia, že práve to je ten spôsob, ako za našu slobodu musíme zaplatiť, ak chceme, aby bola aj naďalej zachovaná.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nataša Holinová

Vedeckým organizáciám inklúzia nič nehovorí.


3 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


3 h
Mariana Čengel-Solčanská. (Zdroj: ARCHÍV MČS)

Hromničné sviece treba vždy mať, aby sa zapálili pri mŕtvom.


5 h
Peter Tkačenko

Vzájomnými výčitkami OĽaNO a SaS iba vyženú voličov inam.


5 h
SkryťZatvoriť reklamu