Ak je machinácia s voľbou sudcov na programe dní – a situácia sa tomu veľmi podobá – ako najzásadnejšia sa javí otázka, či Fico a spol. idú na istotu, alebo hrajú naslepo s plánom, že šance sa vyvŕbia a realizujú až vtedy, keď si vezmú slovo ponuky, ktoré sa odmietnuť – tak to vidia oni – nebudú dať.
Jedna i druhá alternatíva majú svoje za aj proti, ktoré niet priestoru – vymenovať, nieto analyzovať.

Rozmer problému viac vystihuje fiktívny pohľad späť, na otcov československej ústavnosti (teda pred Mečiarom, žiadne HZDS). Tí sa nad voľbou „košickej deviatky“ neobracajú v hroboch iba preto, že sú – takmer všetci – nažive. V zápasoch o vymenovania ústavných (najvyšších) sudcov sa vyskytli nevídané a brutálne precedensy aj inde (naposledy Kavanagh).
Päť mesiacov trvajúce a absolútne „vypnutie“ súdnej inštancie, ktorá z podstaty konečnosti svojich výrokov je treťou mocou v štáte, je nomináciou na matku všetkých ústavných škandálov.
Či už to má Fico spočítané, alebo na konci s nervami ide vabank.