Tom Waits nikdy neznel na Slovensku tak dobre ako doma. Je to zvláštne, keď si pomyslím, aké biedne je v mnohom Slovensko. Waits je predsa spevák, ktorý zaznamenáva životy tých, čo sú na dne a mimo.
Spieva o alkoholikoch a prostitútkach, o ľuďoch, ktorí buď nemajú na opravu deravej topánky, alebo sú takí opití, že si defekt ani nevšimnú.
Doniesol som si plagát Toma Waitsa, keď som sa v 1995 presťahoval na Slovensko. Zavesil som si ho v každom byte, kde som býval, a s radosťou sa naň díval, keď som odchádzal učiť, robiť rozhovory či popíjať.
No žiadnu návštevu ten plagát príliš nefascinoval. Akoby obrázok Karla Kryla nezaujal Kanaďanov. Niektoré veci jednoducho odolávajú prekladu a nezáleží, aké sú vám drahé.
Tušíme, prečo je to tak. Trvá dekády, kým sa komusi podarí vydestilovať z národných trápení zrozumiteľnú ponosu. Kryl to zvládol v časoch komunizmu. Tom Waits spieval o ľuďoch, ktorých kapitalizmus vylúčil.
Počúval som pieseň Lásko v autorádiu cestou z Poľska v roku 1994 v ten deň, keď Kryl zomrel a z pátosu som mal zimomriavky . No nerozumel som tej piesni o nič viac ako moji slovenskí priatelia dokážu porozumieť piesni On the Nickel. Aj to je spôsob, ktorý napovie, kde ste doma.
