Novinári odhalili, že je plagiátor. Popieral to. Vládna strana sa za neho postavila. Univerzita zriadila komisiu, ktorá prešetrila jeho prácu. Tá zistila, že text obsahuje obšírne citácie cudzích prác, ktoré autor uvádza ako svoje myšlienky. Nepoužila slovo plagiát. Napriek tomu, mu univerzita odňala akademický titul.
Tým sa to neskončilo. Jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov krajiny odstúpil. Povedal, že jeho „osobná vec“ rozdeľuje krajinu, preto odchádza. Ešte aj v čase svojho odchodu zopakoval, že pri písaní práce nepochybil.
Nie je to príbeh Andreja Danka.
Pál Schmitt, bývalý olympijský víťaz, získal svoj doktorát na základe plagiátu: preloženú cudzojazyčnú literatúru prezentoval ako svoje vlastné myšlienky. Podľa maďarského HVG z 215-stranovej práce len dvanásť strán nebolo odpísaných. Pod tlakom verejnosti, opozície a akademických organizácií v roku 2012 odstúpil z pozície prezidenta Maďarska.
Ani Viktor Orbán a Fidesz ho neudržali v pozícii napriek tomu, že podľa HVG pre Orbána podpísal akýkoľvek zákon bez rozmýšľania. Je možné, že v dnešnom Maďarsku by Schmitt už ako prezident prežil.
Tak ako na Slovensku sa svoju plagiátorskú kauzu snaží politicky prežiť Andrej Danko. Zatiaľ.
Pokorená akadémia
Plagiát, ktorý umožňuje Andrejovi Dankovi pripísať si akademický titul k menu, nie je politická kauza. Nie je to útok médií a nie je to verejná poprava Danka objednaná jeho neprajníkmi. Je to výzva pre akadémiu.
Tej sa to najviac týka a najsilnejší hlas kritiky mal prichádzať práve z chrámov vzdelávania. Ak majú akúkoľvek ašpiráciu chrániť vzdelanie od nánosov politiky.
