Autor je odborársky funkcionár
Redaktor dvojtýždenníka Profit Eduard Žitňanský vo svojom komentári venujúcom sa skracovaniu pracovného času tvrdí, že "Debata s odbormi je zbytočná". Následne napísal, že "kým sa charakter slovenského hospodárstva nezmení na znalostnú ekonomiku, prinesie skracovanie pracovného času viac problémov ako úžitku".

Svoj komentár ukončil tvrdením, že "skracovanie pracovného času by malo byť výsledkom vývoja, nie rozhodnutím orgánu, ktorý dokáže pretlačiť populizmus do podoby zákona".
Odvoláva sa na tvrdenia analytika INESS, pričom neberie do úvahy, že tento inštitút je pravdepodobne financovaný zamestnávateľskými organizáciami a finančnými skupinami. Rovnako odvolávanie sa na zástupcov zamestnávateľov je možno legitímne, ale nevypočuť si argumenty druhej strany je tak či onak za čiarou novinárskej etiky.
Aký prirodzený vývoj?
Ale dobre, pozrime sa na samotný problém. K zásadnému okresaniu pracovného času došlo v roku 1918 vo vtedy vzniknuvšej ČSR na 48 hodín týždenne a tiež sa to stalo na základe zákona, ktorý bol produktom prirodzeného vývoja spoločnosti - protestov a sociálnych akcií odborov a zamestnancov na konci 19. a začiatku 20. storočia.

V 60. rokoch minulého storočia došlo k ďalšej zmene, keď sa začali postupne rušiť pracovné soboty a pracovný čas sa znížil na 40 hodín týždenne – čo bolo takisto výsledkom sociálnych nepokojov zamestnancov a odborov v západnej Európe a orgány socialistických krajín na to vtedy museli reagovať, keďže tvrdili, že socialistické krajiny sú najpokrokovejšie na svete.
Odvtedy sa v tomto smere nič pozitívne nestalo, ak nebudeme počítať v roku 2001 doplnený odsek (5) do § 21 Zákonníka práce , ktorý hovorí, že "prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času".
Touto zmenou sa reálne predĺžil týždenný pracovný čas na Slovensku na 42,5 hodiny – asi je to takisto výsledok prirodzeného vývoja, ktorý pán Žitňanský vzýva.