Sudcu, ktorý o mne bude rozhodovať, si nemôžem vybrať. Sudcu mi pridelia. Aby sme na tom boli rovnako, ja aj druhá strana, ktorá stojí so mnou pred súdom, sudcu nám pridelia náhodným výberom.
Môžem namietať jeho zaujatosť, ale nemám na výber. Môžem mu len dôverovať, že pozná právo a že pri rozhodovaní nebude pozerať na nič iné len na právo. Môžem spor vyhrať, ale aj prehrať.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Môžem prehrať, pretože nemám pravdu, advokát neurobil všetko čo mal, sudca sa pomýlil alebo má iný právny názor. Môžem sa odvolať.
Ale raz to niekde skončí, pretože na špici pyramídy súdnych inštitúcií je jedna, ktorá má posledné slovo. A sú to opäť len sudcovia, ktorých si nemôžem vybrať a môžem im len dôverovať.
Že poznajú právo a pri rozhodovaní sa nebudú pozerať na nič iné, len na právo.
Dôvera sa nedá vynútiť
Dôvera v sudcu a cez neho v súd sa na rozdiel od súdneho rozhodnutia vynútiť nedá. Ak nedôverujem sudcovi a nedôverujem súdu, nikto ma nepresvedčí, že súd rozhodol podľa práva.
A to ani v prípade, keď naozaj podľa práva rozhodol.
Výsledkom nedôvery je pocit krivdy a nespravodlivosti. Výsledkom všeobecnej nedôvery je všeobecný pocit krivdy a nespravodlivosti, ktorý si skôr či neskôr svoju cestu pre „nastolenie“ práva a spravodlivosti nájde.
„Nie sme poslední, lebo máme pravdu. Máme pravdu, lebo sme poslední.“ Tieto slová napísal sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov Robert H. Jackson a ja som ich prevzala od ústavného sudcu Mészárosa (odlišné stanovisko vo veci sp. zn. PL. ÚS 45/2015).
Požičiam si tieto slová. Voľba kandidátov na sudcov ústavného súdu je voľba ľudí, z ktorých prezident vyberie tých deväť, ktorí nasledujúcich dvanásť rokov budú mať pravdu, aj keď by ju nemali.
A budeme im môcť nasledujúcich dvanásť rokov len dôverovať. Alebo „ich“ pravde dôverovať nebudeme a výsledkom bude, že všeobecný pocit krivdy a nespravodlivosti si svoju cestu pre „nastolenie“ práva a spravodlivosti nájde.
A výsledkom tejto cesty vôbec nemusí byť viac práva a spravodlivosti.
Dnes si môžeme vybrať
Preto pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu je kľúčová otázka dôvery. Tá otázka vlastne znie: „Ak by vám išlo o veľa, naozaj o veľa, a mohli by ste si vybrať, zverili by ste rozhodnutie do rúk tohto človeka? Dôverujete mu, že bude rozhodovať podľa práva, lebo ho pozná a nepozerá sa na nič iné ako na právo?“
Dnes nikto nemôže dopredu vedieť, či a kedy sa dostane do situácie, že bude čeliť protiprávnosti zo strany štátu. Rovnako dnes nikto nevie, ako sa bude vyvíjať politika na Slovensku.
Vieme však, že boj za ústavou deklarovaný zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, je trvalou súčasťou demokracie.
Dnes si môžeme vybrať, kto bude mať v takýchto sporoch nasledujúcich dvanásť rokov právo rozhodnúť, kde je pravda. Keď budú spory na stole, už na výber mať nebudeme. Budeme môcť len dôverovať.
Autor: Lucia Žitňanská
