Autor je právnik, ktorý sa venuje ústavnému právu, organizátor zhromaždení Za slušné Slovensko
Pred Národným múzeom stojí hlúčik ľudí, kladú na zem kvety. Postoja, zapália sviečku a položia ju ku spálenému krížu, ktorý vystupuje z chodníka. Stojím obďaleč a sledujem ako ľudia prichádzajú a odchádzajú.

Staršia pani mierne „vyčnieva z davu“, stojí nehybne, utiera si slzy.
Pokojne by ste povedali, že si mohla udalosti januára 1969 pamätať na vlastnej koži. Skloní hlavu a o pár metrov sa stratí v uliciach starej Prahy.
Pripomíname si 50 rokov od upálenia sa Jána Palacha. Výročie Palachovej smrti veľmi prirodzene zvádza k úvahám o význame jeho obety. Úvahám, pri ktorých nemožno obísť pojmy ako morálka, hodnoty, svedomie, pravda a sloboda.
Vzbudit lidi
Áno, plejáda slov, ktoré sú už tak sprofanizované, že použiť ich znamená navodiť mnohým cynické zimomriavky. Veď v poriadku, ale kedy inokedy sa s nimi konfrontovať, ak nie dnes, keď si pripomíname obetu hrdinu, ktorý nechcel nič menej ako „vzbudit lidi“.
Ako to vlastne je? K čomu prispieva dobrovoľná obeta nevinného?