Autor je analytik v INESS
Na západe sa dejú veci. Vo Francúzsku ľudia v žltých vestách prevracajú autá. Prezident sa ich pokúša podplatiť zvýšením minimálnej mzdy o 100 eur (ale bez zvýšenia nákladov zamestnávateľov).
Nespokojnosť rastie aj medzi ľuďmi v Španielsku a miestna vláda sa ich rozhodla opiť skokovým zvýšením minimálnej mzdy o 22 percent – teda o viac ako 150 eur.
Ekonómovia sú vo všeobecnosti skeptickí proti zvyšovaniu minimálnej mzdy. Bohatstvo ľudí sa nedá zvyšovať prepisovaním čísel v zákonoch.
Ale aj tá časť ekonómov, ktorí obhajujú čiastočné zvyšovanie minimálnej mzdy, určite vo svojich modeloch nepočítajú s politikmi, ktorí musia hasiť požiare nespokojnej ulice. Vo Francúzsku doslova.
Ich sofistikované argumenty, prečo za určitých podmienok, na určitom mieste, v určitom čase nemusí minimálna mzda priniesť negatíva, nepredpokladajú politikov, ktorých prvým cieľom je znovuzvolenie.
Minimálna mzda tak v reálnom svete mimo univerzít nie je jemným nástrojom na vylaďovanie trhu práce, ale kladivom v rukách politikov, ktorí ho neváhajú použiť, keď sa im to hodí.
Aj Slováci chcú
Tento vývoj na Západe prebudil na Slovensku ambície niektorých bojovníkov za vyššie mzdy.
Začali po sociálnych sieťach šíriť túžbu po rovnakom náraste minimálnej mzdy aj u nás. Okrem skokového nárastu v Španielsku a vo Francúzsku pripomínajú aj zvýšenie minimálnej mzdy o viac ako 150 eur zo Slovinska.
V čom je problém takýchto požiadaviek? V kontexte. Namiesto fotky si musíme pustiť film a spýtať sa, ako v týchto krajinách rástla minimálna mzda počas poslednej dekády.
