"Zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu...; to sa nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy..."
Ak ctený čitateľ nerozumie, nemusí to znamenať jeho negramotnosť. Paragrafu 62 zákona o službách zamestnanosti nerozumie "deväť z desiatich oslovených advokátov". V praxi by mal podnikateľ "uverejniť" inzerát v každom prípade, aj v tom, keď vie celkom presne, koho chce zamestnať.
Napríklad zamestnávateľ Ján vie, že kolieskové korčule široko-ďaleko najlepšie opravuje Michal. Pri pive alebo káve sa dohodnú, Ján nemá dôvod hľadať zamestnanca cez inzerát, Michal je pripravený. Poruší Ján zákon, keď zamestná Michala bez toho, aby svoj zámer publikoval? Mal Ján uprednostniť nešikovného nezamestnaného? Odpoveď pozná zrejme len úrad práce.
Na prvý pohľad sa zdá, že povinnosť uverejniť pracovný inzerát je racionálna a že sprehľadňuje prostredie. Na druhý pohľad to až také zrejmé nie je. Zákon pridáva podnikateľom povinnosť.
