Pýtať sa, čo robil Glváč na stretnutiach so Zsuzsovou, nie je moralizovanie. Je to ten istý druh otázky, ako keď sme sa pýtali, odkiaľ sa vzala u expremiéra asistentka Trošková.
Dnes vieme, že prišla cez poslanca Jasaňa od Vadalu. Talianskeho podnikateľa si našiel zatykač pre podozrenie z obchodu s drogami.
Smerom k Ficovi to znamená, že podľa autorít na fungovanie mafie vieme, že sa zvyčajne natlačia do blízkosti vplyvných ľudí. Toto mohol byť aj prípad Troškovej.
Hovorili sme len toľko, že asistentka mala u expremiéra také postavenie, že ju bral aj na stretnutia, kde nemala čo robiť – u Merkelovej prelomili protokol, aby si tam Trošková mohla ťukať do telefónu –, a zároveň je táto žena dokázateľne bývalou priateľkou a podnikateľskou partnerkou Vadalu.
Že Trošková nemala previerku, je dôvod, aby nám vstávali vlasy dupkom.
Akú povahu mal expremiérov vzťah k asistentke je len ďalší bezpečnostný výkričník, inak nás do toho nič (tam už téma patrí bulváru a konzervatívnym webom).
No tak, ako je premiér osobou verejného záujmu aj vtedy, keď si povolí kravatu a trebárs popíja vínko so zbrojárskym lobistom, tak aj Glváč zostáva verejným činiteľom, keď si dáva "spicha" so ženou, ktorá pracovala pre Kočnera.
Dnes vieme nielen to, že bola spojkou medzi kolárovskou bandou a objednávateľom vraždy (vrážd), ale pre Kočnera tiež hromadila kompro materiál na plejádu vplyvných ľudí.
