Mariana Mazzucatová je profesorkou ekonomiky, inovácií a verejnej hodnoty na University College v Londýne
Riaditeľ investičnej spoločnosti BlackRock Larry Fink pred rokom napísal list piatim stovkám svojich kolegov z brandže, v ktorom ich vyzval, aby sa zamysleli nad svojimi cieľmi. "Každá spoločnosť, ktorá chce dlhodobo prosperovať," napísal, "musí nielen vykazovať dobré finančné výsledky, ale zároveň byť prospešná pre spoločnosť."
Fink argumentoval, že nadmerné sústredenie sa spoločností na krátkodobé ciele škodí ich schopnostiam tvoriť dlhodobé hodnoty.
Inkluzívnejšiu a menej predátorskú podobu kapitalizmu presadzovali aj viacerí prominentní politici vrátane americkej senátorky Elizabeth Warrenovej či britskej premiérky Theresy Mayovej (kým jej agendu nenarušil brexit).
Napriek týmto výzvam sa však zmenilo len málo. Finančný sektor je naďalej posadnutý sám sebou a investuje najmä do iných finančných sektorov, poistenia a nehnuteľností. Aj iné spoločnosti namiesto investícií do ľudského kapitálu, techniky, vývoja a výskumu, radšej vykupujú vlastné akcie a držia si dividendy.
Mánia výkupu akcií sa ďalej zhoršuje, čo platí aj pre spoločnosti ako Apple, kde úpadok inovácií súvisí s neschopnosťou investovať zisk. Mnohé spoločnosti vedú zamatové reči o spoločenskej zodpovednosti, ich vplyve a sociálnych cieľoch, máloktorá to však kladie do jadra svojej činnosti.
Na čo Smith zabudol
Fink vraví, že firmy by sa radšej mali zamerať na širšie portfólio, "na akcionárov, zamestnancov, zákazníkov a komunity, v ktorých pôsobia". To však vyžaduje korporátne riadiace štruktúry, ktoré pred akcionármi uprednostňujú záujmy celého spoločenstva – a nezdá sa, že by boli prominentní biznismeni vrátane Finka, ochotní vybrať sa touto "škandinávskou" cestou.
Skutočná zmena spočíva v tom, že plnenie spoločenských cieľov sa stane ústredným statkom, od ktorého firmy, vlády a ekonomická teória, ktorá informuje politikov, odvodzujú hodnotu.